Brighton.

Do mesta Brighton, ktoré sa nachádza na južnom pobreží Anglicka, som sa zamilovala asi hneď po vystúpení z vlaku. A možno dokonca pár dní predtým, keď sme sa rozhodovali, ktoré pobrežné mesto navštívime.

Je skoro ráno 29. júla 2016 a ja píšem Mary, čo si oblieka, lebo počasie je nič moc. Aspoň zatiaľ. Hovorí mi, počkaj, vystrčím ruku z okna a poviem ti (ako keby som to už neurobila aj ja), a tak čakám na odpoveď. Mary píše, že si berie aj parku, lebo to vonku naozaj nevyzerá dobre, a tak si hovorím, že ok, beriem si ju aj ja, že ak sa náhodou vyčasí, ponesiem ju v ruke. O pár minút opúšťam môj dočasný domov, ujo taxikár ako vždy, príde o 5 minút skôr, a tak sa ponáhľam dolu schodmi, dúfajúc, že som nič nezabudla... Je 7:42 a ja sedím na vlakovej zástavke plnej mužov v oblekoch. Každý je niečím iný, no všetci sú si zároveň niečím podobní. Prichádzajú držiac šálku take away kávy v jednej ruke, v druhej držia noviny, ktoré sú zadarmo rozdávané na staniciach. Takýchto ľudí volám officeri. Ale oni aj sú a vôbec to nie je urážka, práve naopak, väčšina ti dá pocítiť kam patríš ty a kam oni :) Ešte tu vidím prichádzať rodiny s deťmi, starších aj mladších okolo môjho veku, a potom som tu ja, čakajúca na ďalšie dobrodružstvo.

Prichádzam do Readingu, stretávam Mary a spoločne nasadáme na vlak v smere Gatwick Airport, kde máme prestup do Brightonu. Vlak mešká. Nevadí. Po polhodinovom meškaní sa v zákrute objavuje tieň prichádzajúceho vlaku. Yeees, trip začína. Sedíme si vo vlaku, po chvíli sa k nám pridáva Lenka, ktorú som si obľúbila, kecáme, pozorujeme ľudí a tak. Prichádza ku kontrole lístkov a ujo revízor nám oznamuje, že musíme vystúpiť o dve zastávky skôr, práve kvôli meškaniu, a že aby vlak nemeškal aj neskôr, tak sa v tejto chvíli otáča, a že nám o pár minút ide ďalší našim smerom, a tak že máme ísť na ten. Ale to povedal všetkým ľudom, haha, nie len nám. A tak vystupujeme skôr, nasadáme do celkom luxusného vlaku a o chvíľu znova vystupujeme a znova nasadáme do luxusného vlaku, ale tentokrát už v smere do našej cieľovej stanice. :))

A sme tu. Je okolo 11am. Vyťahujeme foťáky, môj sa cestou pokazil, takže touto cestou hovorím, že fotky sme fotili spolu s Lenkou na jej fungujúcom foťáku. Obloha je zamračená, fúka vietor, je tu celkom chladno, a tak si vravíme, že ako dobre, že máme tie bundy, toto sme my:

Čím ďalej tým viac fúka a je chladnejšie. Áno, prichádzame k studenému anglickému pobrežiu, vietor sa hrá s našimi vlasmi, ale... je tu tak krásne. Konečne vidím pláž amerického filmového typu a nie tú takú chorvátsku. Vytešujeme sa na pláži a fotíme všetko čo nám príde pod ruky, neskôr obedujeme. Ako tak ideme ulicami mesta, prichádzame k Royal Pavilion. Je to múzeum, ktoré mi ale svojou architektúrou pripomína stavby z tureckých telenoviel. Krásne prostredie tu je a navyše, slnko začína rozprestierať svoje lúče. yeeees.

Vraciame sa na pláž, ktorú tentokrát vidíme v plnom úžase, rozumej More. Slnko. Voda. Pláž. Teplo (v anglickom duchu), a my si tu sedíme, kecáme, pozorujeme prichádzajúce morské vlny a oddychujeme. Po chvíli sa prechádzame po kamenistej pláži smerom k Hove, k farebným domčekom. Krásne tu je. Cestou naspäť chutnáme kávu v brightonskej kaviarni a okolo piatej sa poberáme na stanicu, veď je pred nami troj-hodinová cesta :)

takto oddychovať každý deň by sa nám páčilooo

cestou k Royal Pavilion si dáme Fish and Chips, otravná čajka nám ich ale chce zjesť:

tieto krásky sa mi tu stali blízkym kamkami a spoločníčkami na cestách Anglickom :)

a po čase sa opäť vraciame k moru, a teraz si to tu vychutnávame naplno:

H2O stačí pridať vodu :D

"už ma nefoť prosím ťa" (Mary)

Brighton and Hove, krása:

mňamkaa:

:))

.

.

.

.

ešte ma (nás) čaká pár výletov a potom huráá domov :) ... a zas raz vám poviem, že ak máte sny, tak sa ich držte. snívajte o nich a verte. všetko sa deje v pravý čas :)