Včera som išla spať neskoro a dnes som musela vstať skoro. Hneď po otvorení očí o 8:09 hod. som zistila, že to nebola dobrá voľba. Nuž, každý si je strojcom svojho šťastia. Niečo po pol desiatej som sa vydala do ubytovacej kancelárie, rozhodnutá zaplatiť si ubytovanie za marec. Naozaj som ráno váhala, či sa neotočiť na druhý bok a nespať ďalej, lenže platbu je nutné vykonať do dvadsiateho dňa v mesiaci, a keďže dnes je sedemnásteho a teraz nás čaká víkend, v pondelok tam určite bude kopa "neplatičov", rozumej dochvíľnych platičov, a ja by som si to tam musela odstáť v dlhom rade. Takže som sa predsa len premohla a vydala sa na cestu. Po vykonaní tejto dôležitej platby, ktorá zo mňa neurobí bezdomovca, som sa vybrala do mojej školy, konkrétne na Oddělení zahraničních styků, aby mi vydali potvrdenie o návšteve školy. Pre tú srandu vám poviem, že dvere do tejto budovy sú tak vysoké, že kľučka sa nachádza rovno pred mojimi očami. Mala som trochu problém otvoriť ich, ale zvládla som to. Potvrdenie som dostala, ale ako sa dostať von z budovy? Zisťujem, že moja škola je celkom pekné bludisko. Nakoniec som sa po pár otočkách hore-dole schodmi úspešne dostala von.
Rozhodla som sa ísť pešo na Karlov most, až som ním celým prešla na druhú stranu. Mala som také deja vu, lebo naposledy som tadiaľ kráčala s rodičmi a súrodencami v októbri, tak mi táto prechádzka trochu dala myšlienky na domov. Mala som chuť na kávu, tak som zašla do Starbucks a vychutnala som si moju obľúbenú Mochu. Cestou späť, opäť po Karlovom moste, som sa ozvala Mirke, či ide so mnou do menzy alebo mám ísť sama. Povedala, že ide so mnou, a tak som nasadla na metro a vystúpila na Václavskom námestí, kde som ju (prekvapivo) s knihou v ruke čakala pár minút.
Dnes sme jedli guľášovú polievku, ale na dukátové buchty som vôbec nemala chuť. Škoda, že sme nestihli prísť skôr, lebo by som si mohla pochutnať na lososovi, ktorého mi hladné krky predo mnou nezvýšili. Cítila som sa strašne unavená, ale už od nedele hľadáme obchod so županmi a nikde sme ich nenašli. Teda, našli, ale minimálna cena bola 500 korún, čo sa mi za župan zdalo príliš veľa. Zašli sme do najbližšieho obchodného centra a v Kiku sme našli župany, yes.
Cestou späť sme 'chytili' wifi od Starbucks a dohodli sme sa s našimi zahraničnými kamošmi, ktorí sa tiež nestihli zaregistrovať na víkendové výlety, že zajtra podnikneme náš vlastný súkromný trip do Karlových Varov. Odkedy sme prišli na intrák, už iba čakám, kedy ma zalomí. Dúfam, že dnes konečne pôjdem spať skôr, aby som zajtra mala dostatok energie na potulky po tak krásnom meste. A tu je zopár fotiek z mojej dnešnej prechádzky, od ktorej ma neodradilo ani to škaredé počasie:
tam vzadu je mlyn :)
okolo obeda sa konečne začalo trochu vyčasovať :)
a z druhej strany mosta sa na mňa usmialo slnko :)
hurááá, cestou z kaviarne si všímam, že mraky sú naozaj preč
Takže toto je dnešný deň vo fotkách :)
Už sa teším na zajtrajší výlet. Jediné, čo mi ostáva, je, ísť do postele najneskôr okolo desiatej. Tak držte palce.